Vo Svidníku tancovala Európa
V súvislosti so zdarným zavŕšením projektu štvorylka vo Svidníku sme poprosili o hodnotenie jeho garantku Viktóriu Husárovú: „Myšlienkou na štvorylku som sa zapodievala už minulý rok, ale niekedy sa musia veci ako sa hovorí správne vyčasovať. Ja som sa k projektu dostala na kongrese učiteľov tanca v roku 2007, kde nám ju predložil sám prezident Plesnej zvezi Slovenije Rudi Kocbek. Už vtedy mi napadlo, že by mohlo byť zaujímavé tancovať ju na svidníckej pešej zóne. Páčil sa mi cieľ a síce spojiť ľudí tancom.“ Pri rozhovore so zainteresovanými ľuďmi sa zdalo, že ide o skvelý projekt, pri ktorom má Svidník čo ponúknuť: „Myslela som si, že mladí príjmu túto myšlienku s nadšením, ale práve pri práci s nimi som si uvedomila, že sa síce stará necítim, no títo mladí sú už úplne iná generácia, než ja a ľudia s ktorými som štvorylku konzultovala.“ Pôvodný plán bolo prilákať na pešiu zónu 500 ľudí, ale tento zámer nevyšiel. Podľa našich informácii v iných mestách tancovali aj mladší žiaci nielen stredoškoláci. „Aj ja mám túto informáciu, ale cieľ projektu je spájať žiakov nad 15 rokov teda stredoškolákov, dokonca aj v rozhlase zdravili všetkých maturantov. A ono vždy nejde o to, uliať sa zo školy, ale zapojiť sa. A možno niekedy by stačilo mladých v tom podporiť a správne ich naviesť. Myslím si, že tento projekt správne neoslovil tých, ktorí na nich vplývajú najviac – učiteľov a rodičov,“ hovorí V Husárová. Práve na rodičov a učiteľov sa organizátori spoliehali. Možno sa niekomu nezdalo tancovať historický tanec, alebo sa zľakol šesťminútovej choreografie: „Nevšimla som si, že by sa niekto na tréningoch nebavil. Myslím si, že sme spolu v telocvičniach jednotlivých škôl strávili príjemné chvíle. No spočiatku trochu ohŕňali nos, ale naozaj neverím, že si v tom neskôr nenašli záľubu.“ V duchu myšlienky spojíme sa s ďalšími v Európe si na pešej zóne nakoniec zatancovali aj deviataci ZŠ 8. mája, vysokoškoláci a dospelí, ktorí dostali povolenie tesne pred vyvrcholením projektu zapojiť sa. „Keď sa však tak nad tým zamyslíme, koľko mladých a dospelých bolo v čase štvorylky na pešej zóne, tak sa pýtam, prečo sa nepridali? Pretože nemala som pocit, že niekto odchádza z akcie nespokojný. Ľudia mali na tvárach úsmev a to je dôležité. Ešte dlho bolo vidieť po Svidníku študentov v štvorylkových tričkách, tak ma nikto nepresvedčí, že neboli spokojní. Prvý ročník je vraj najťažšie organizovať, takže mladí sa neboja skúšať čokoľvek, ale prečo nemajú práve mladí odvahu skúšať nové veci v oblasti tanca?!“ Takže je možnosť, že v budúcnosti ešte uvidíme na námestí tancovať štvorylku a prekonávať rekordy? „Chce to pevné nervy a ohromnú trpezlivosť... ale v konečnom dôsledku ten výsledok za to stojí, takže ak sa opäť spoja tí správni ľudia, nebudem sa brániť tejto myšlienke, lebo bez ich aktívnej pomoci a podpory by som to nezvládla,“ dodáva na záver V. Husárová.
O hodnotiace slová sme požiadali aj hlavného organizátora – primátora mesta
O hodnotiace slová sme požiadali aj hlavného organizátora – primátora mesta Michala Bartka: „Myslím si, že to bola jedna z najlepších priam perfektných akcií, ktoré sa konali v našom meste. Bol som hrdý na tancujúcich, keď som sa na nich díval z pódia. Obdivoval som harmóniu a synchrónnosť, ktorú predviedli a myslím si, že to bolo skvelé. Tancujúci mali v očiach radosť, šťastie a v neposlednom rade hrdosť. Som rád, že aj taký malý Svidník v severovýchode Slovenska sa dokázal týmto spôsobom zvýrazniť na mape – vo Svidníku tancovala Európa.“
Poznámka: Článok vyšiel v Regionálnom týždenníku Dukla, 18.5.2009, autor: V. Gulová